Program Scénickej žatvy sa dlhoročne kreuje vďaka systému postupov. Keď sa však väčšinu súťaží tento rok nepodarilo uskutočniť, na základe akého kľúča vznikal ročník 2021?
Na začiatku sme si dali dve podmienky: žatva musí byť naživo a musí byť v Martine. Minulý rok ukázal, že ak festival preložíme na jeseň, musíme ho rovno presunúť do iného mesta. Tento rok sme všetky súťaže museli pre opatrenia presunúť na jeseň. Hľadali sme preto spôsoby, ako možno program poskladať aj inak ako z víťazných inscenácií z postupových súťaží. Na stole bolo viacero možností, no nakoniec sme sa s programovou radou rozhodli pridŕžať týchto kritérií: musí byť zastúpený každý kraj Slovenska a každá súťaž, nebudeme vyberať inscenácie, ktoré sa už v minulosti zúčastnili na SŽ naživo. Prvotný zoznam nám pomohli zostaviť regionálni metodici, ktorí pre nás zistili možnosti a ochotu jednotlivých súborov prísť na Žatvu s novou alebo aj so staršou inscenáciou.
Dlhoročne sa objavujú kritiky, že napriek postupovým súťažiam sa beztak na Scénickú žatvu dopracuje relatívne úzky okruh najlepších súborov. Odporúčali ste v programovej štruktúre aj kolektívy, ktoré majú svoje kvality, no dosiaľ sa im nepodarilo na festivale prezentovať?
Počas selekcie sme natrafili na momenty, keď sme sa museli rozhodnúť medzi dvomi-tromi skvelými inscenáciami z jedného kraja, pričom niektoré boli od režisérov a režisérok, ktorí sa na Žatvu pravidelne kvalifikujú. V takom prípade sme usúdili, že súčasná výnimočná situácia je dobrou príležitosťou zviditeľniť aj iné, možno menej úspešné súbory.
Ukázala intenzívna komunikácia s regiónmi i so súbormi samotnými, v akej kondícii je v súčasnosti ochotnícke divadlo?
Keď sme dali výzvu, aby nám všetci metodici poslali zoznam možných inscenácií, bol som sprvu príjemne prekvapený, že sme ich nazbierali takmer 160. Keď som si však prezeral prihlasovacie systémy predošlých ročníkov súťaží, tak toľko inscenácií bolo každoročne prihlásených len do Zlatej priadky. Pridajme k tomu FEDIM, Belopotockého Mikuláš a Divadlo a deti a dostaneme sa k číslu aj 300 inscenácií ročne. Ak zároveň prihliadneme na pomerne benevolentné podmienky účasti na tohtoročnej Scénickej žatve, ktoré som spomenul, výsledný počet je vlastne smutný. Spomedzi všetkých ochotníckych prúdov a kategórií najviac utrpela Zlatá priadka a FEDIM, keďže v nich súťažia primárne deti. Školy a ZUŠ-ky ostali dlhé mesiace zatvorené a ony nemohli ani len oprášiť staré diela, nieto skúšať nové.
Pomohla by tomuto mapovaniu stavu do budúcnosti aj komplexná databáza všetkých súborov z celého Slovenska?
Určite áno. Čiastočne už takú máme, hoci nie kompletnú. Sú v nej zatiaľ len tie kolektívy a jednotlivci, ktorí sa niekedy prihlásili do našich súťaží. O ostatných máme len čiastočnú predstavu. Idea centralizovaných prihlasovacích systémov však celkové zisťovanie informácií veľmi zjednodušila a zefektívnila, za čo vďačíme Táni Šiškovej. Predtým sa všetky procesy, štatistiky a kontakty zaznamenávali papierovo. Už len nadviazanie priamej komunikácie s tým-ktorým súborom bolo zdĺhavé a náročné. Väzby sa medzičasom pretrhli, súbor zanikol alebo zmenil kontaktné údaje, vymenili sa ľudia. Dodnes je však problematické udržiavať spojenie s tými ochotníkmi, ktorí sa do súťaží nehlásia alebo o nich ani nevedia. Najlepšie by, samozrejme, bolo, ak by sa súbory do nejakej databázy hlásili samy. No v tom prípade im z toho musí plynúť nejaká pridaná hodnota – ako napríklad práve prihlásenie do súťaže. Ak by si na databázu mal iba občas nejaký štatistik kliknúť a potešiť sa z utešeného celkového počtu súborov, na čo by nám vlastne bola? Kvôli vykazovaniu činnosti?
Ako teda divadlá motivovať?
Súbory sa odmietajú prihlásiť z viacerých dôvodov. Niektoré nemajú ani takú ambíciu, keďže naštudujú jednu hru ročne, ktorú uvedú v kulturáku pre kamarátov a susedov. V takých prípadoch nemá podľa mňa zmysel im čokoľvek vnucovať násilím. Smutnejšie sú prípady, keď sa ochotníci aj zúčastnili na niektorej z prehliadok, no dostali na svoju tvorbu spätnú väzbu, ktorá sa im nepáčila. Ak o takom niečom počujem, vždy ma to zamrzí. Úlohou NOC-ky by podľa mňa malo byť to, že súborom poskytne rôzne benefity, či už vo forme vzdelávacích programov, alebo tvorivých dielní, ktoré by ich mali skôr motivovať, než odradiť od ďalšej práce. V neposlednom rade Národné osvetové centrum vie dokonca cez uvádzanie na súťažiach po celom Slovensku pomôcť divadelníkom aj s marketingom.
Môže tejto nemalej úlohe pomôcť aj Scénická žatva? Aké máš s ňou plány?
Rád by som naďalej rozširoval hlavný i sprievodný program a festival preklopil k formátu multižánrovo pestrého podujatia. Inšpiráciu vidím vo festivale Tvor•BA. Okrem divadla by som rád poskytoval väčší priestor aj ostatným druhom umenia, ktorým sa Národné osvetové centrum venuje. To môže byť jedným z cieľov, ako zvýšiť záujem nielen nových ochotníkov, ale aj verejnosti a aktívnych umelcov z mimodivadelnej sféry. Scénická žatva by mala prepájať svet amatérskeho a profesionálneho diania. Zároveň chcem so sprievodným programom expandovať do martinských ulíc a na námestia, aby sme miestnym ukázali, že máme záujem prinášať kultúru aj pre nich. Po minuloročnej skúsenosti, keď sme najskôr avizovali presun festivalu do Bratislavy a nakoniec sa realizoval online formou, ma milo prekvapila fenomenálna vzbura Martinčanov, ktorí si svoj festival mienili naozaj brániť a bojovať oň. Samozrejme, nikdy sme nemali v úmysle im ho vziať, bolo to čisto technické riešenie, ako ho vôbec zachrániť. No za túto reakciu by som sa im chcel poďakovať tým, že im budem ponúkať rozličné podujatia a aktivity v ich verejnom priestore.
Nadviazali sa vďaka tomuto pozitívnemu vzťahu Martinčanov k festivalu aj nové formy spoluprác?
Áno, vďaka pandémii a netradičnému online ročníku 2020 sa mi priamo ozvala Adriána Cieślaková z kultúrneho centra Barmuseum, že disponujú pre nás vhodným priestorom, v ktorom by sa mohla odohrávať aspoň časť programu. „Muzko“ sme si hneď aj „vyskúšali“ na Žatve tvorivosti, menšej súčasti Scénickej žatvy, ktorú sme v Martine boli schopní realizovať. A tento rok už bude v Barmuseu veľká časť našich aktivít a predstavení. S pani Evou Benčíkovou sa nám zas podarilo dohodnúť Dom Živeny, ktorý poslúži na tvorivé dielne. Silnú podporu cítime aj z mesta, ktoré dočasnú „stratu“ festivalu pocítilo tiež a ktoré nám pomôže oživiť martinský verejný priestor. Samozrejme, ak sa vďaka tomuto rozhovoru prihlásia aj ďalší nadšenci s cieľom pomôcť nám a nadviazať spoluprácu, budem veľmi rád.
Tohtoročná Scénická žatva sa bude niesť v znamení sloganu REŠTART. Sú vari nejaké aspekty festivalu (organizačné, programové a i.), ktoré si vyžadujú takýto razantný úkon?
Samozrejme, že nie, všetko je dokonalé. (Smiech.) V poriadku, skúsim po poriadku. Na pozíciu programového riaditeľa Scénickej žatvy som nastúpil v marci 2019, teda v termíne, ktorý si už žiadal okamžitú aktivitu, aby sme všetko stihli pripraviť. Spočiatku som získaval prehľad o tom, koľko stojí vstupenka na predstavenia, čo majú alebo nemajú účastníci festivalu v cene zabezpečené a hradené, aké sú technické a organizačné možnosti tvorivých dielní a pod. Vytvárali sme aj novú komunikačnú štruktúru so súbormi, vďaka čomu som si urobil lepší prehľad, o aké tvorivé dielne majú frekventanti záujem. Ohlasy boli pozitívne a na mnohé procesy sme chceli minulý rok nadviazať a taktiež rozširovať sprievodné podujatia. Pandémia však nečakane ukázala aj ďalšie nevyužité miesta, najmä potenciál online sveta. Vďaka tomu sme sa teraz zamerali na internetový predaj, marketing a časť sprievodných podujatí bude dokonca dostupná aj online.
Spomenul si spätnú väzbu na tvorivé dielne. O aké je primárny záujem a na ktoré sa môžu účastníci tento rok tešiť?
Obrovský záujem sa preukázal o hereckú dielňu. Nemenej atraktívna sa zdá dielňa tvorivého písania, ktorú si pod patronát vezme ostrieľaný žatevník Karol D. Horváth. Nezabudli sme ani na scénografov a kostýmových výtvarníkov, pre ktorých sme pripravili atypický koncept pozostávajúci z dvoch častí. Najskôr sa frekventanti zoznámia so scénografiou s Mišom Lošonským a následne Eva Klein priblíži tvorbu kostýmov. Novinkou bude dielňa s Jánom Mikušom, ktorá sa zameria na kreatívne možnosti online divadla.
Verím, že Scénickú žatvu 2021 sa podarí zrealizovať v plnom znení a plánoch. Čo by si jej návštevníkom a súborom odkázal?
Po roku, keď každý súbor hádam aj 10-krát plánoval reprízy, aby ich 11-krát zasa pre nepredvídateľnú zmenu opatrení rušil, je obdivuhodné, že to mnohí vydržali a na Scénickú žatvu sľúbili prísť. Ste úžasní. Posledné slová by som však chcel venovať tým ochotníkom, ktorí už po pandémii svoju činnosť neobnovili. Aj vy ste úžasní. A nezabudnite, divadlo sa dá kedykoľvek reštartovať.
TEXT: Jakub Molnár
FOTO: Jakub Jančo, archív NOC
Festival Scénická žatva sa bude konať 25. – 29. augusta 2021 v Martine.
