Jozef Bednárik, ktorý stál za úspechmi ochotníckeho súboru, sa riadil heslom, že chce robiť také divadlo, ktorému bude rozumieť aj jeho mama v Zelenči. To sa mu podarilo, avšak zvládol ešte náročnejšiu výzvu, keď dosiahol syntézu ľudového a artistného divadla.
Patrón ochotníkov
Herec a režisér Jozef Bednárik patril medzi najväčšie zjavy slovenskej divadelnej scény. Z-divadlo viedol od roku 1975, naštudoval s ním 10 inscenácií a priviedol ho na špičku amatérskeho divadla na Slovensku. V 80. rokoch sa mu podaril nevšedný úspech, keď so súborom vystúpil dvakrát na prehliadke najlepších amatérskych divadiel v Monaku. V roku 1985 priniesli ochotníci zo Zelenča do Monaka inscenáciu Guľôčka, ktorá bola jedným z vrcholov ich tvorby.
Inscenácia bola adaptáciou krátkej poviedky francúzskeho spisovateľa Guy de Maupassanta Guľôčka. „Myslím, že Maupassant by mohol slovenským divadelníkom poďakovať, že z jeho malej poviedky urobili závažné javiskové dielo, ktoré bojuje za humanizmus, mier, pravdu a dôstojnosť človeka,“ vyjadril sa pri príležitosti vystúpenia Z-divadla na Svetovom festivale amatérskeho divadla v Monaku A. Cornish, viceprezident britskej divadelnej asociácie.
Teatrológ Jan Císař v Zpravodaji 90. Jiráskovho Hronova o režijných kvalitách Bednárika v Z-divadle napísal: „… Fundamentální princip tohoto divadla je režisérovo (nebo kolektivní) totální autorství inscenace. V tomto smyslu československé amatérské divadlo srovnávalo krok s vývojem evropské činohry. Na divadelním festivalu v Avignonu proběhly před lety diskuse, kdy režiséři inscenací tam hraných vytkli kritikům, že je soudí překonanými kritérii, vycházejícími pouze z textu. V tehdejším ,federativním‘ amatérském divadle toto divadlo skoro jako zázrak předvádělo Divadlo „Z“ – divadelní ochotnický soubor pri DO SZM Zeleneč v režii Jozefa Bednárika. Troufnu si tvrdit, že neexistoval v celém československém divadle tehdy soubor, v němž by režijní gestus jako celistvý scénický postoj dokázal působit tak, jako tomu bylo v představeních tohoto souboru z malé slovenské vesničky. Ostatně: většina souborů, jež reprezentovala na Jiráskově Hronově slovenské amatérské divadlo, jevila tuto tendenci a předbíhala tak svým způsobem vývojové trendy české amatérské činohry…“
Pepka
Hlavnú postavu v predstavení Guľôčka stvárnila Štefánia Slobodová, ktorá bola jednou z najvýznamnejších tvárí divadla. Bola zo Zelenča, hoci s obľubou hovorila, že je z Linča. Pepka, ako ju všetci volali, pracovala ako predavačka v miestnej samoobsluhe, ale preslávila sa ako herečka. So Z-divadlom sa dostala do celého sveta a v roku 2004 sa stala prvou laureátkou Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo v oblasti hereckej tvorby v amatérskom divadle.
Pepka pritom nezačínala na javisku, ale za ním – ako šepkárka. Divadlo ju očarilo, ostych však bol väčší. Až na jednej skúške javiskovej adaptácie Gogoľovho románu Mŕtve duše bol veľký divadelný mág Jozef Bednárik nespokojný s výkonom jednej z herečiek, scénku neustále opakoval, až stratil trpezlivosť a zavolal na Pepku vo svojom rodnom dialekte: „Pepka, pocem, čo sa ondzíš?! Budeš hrať, text vieš!“
Pepka sa ukázala ako herečka, ktorá neľahké úlohy zvládne s bravúrou. Od toho momentu už hrala všetky hlavné ženské postavy v divadle. Aj vďaka nej sa stali inscenácia Guľôčka a Z-divadlo legendárnymi.
TEXT: Redakcia, Alena Štefková, Lucia Ditmarová
ZDROJ: Zpravodaj Jiráskovho Hronova 2020, Vladimír Štefko, Javisko 1/2017, Vladimír Štefko, Javisko 3/2008
FOTOGRAFIE: Ján Hučík (Z-divadlo pri DO SZM v Zelenči, Belopotockého Mikuláš 1976), Filip Lašut (Z-divadlo pri DO SZM v Zelenči, Scénická žatva 1983)
Ochotnícke príbehy si môžete vypočuť ako podcast: https://www.nocka.sk/podcast-ochotnicke-pribehy/
