V Strážnici sa už v roku 1947 v prvom režijne komponovanom folklórnom programe Zbojnícky večer predstavili folklórne skupiny zo Ždiaru, z Očovej, Čierneho Balogu a Východnej.
Pod vplyvom dojmov a skúseností z tohto festivalu niekoľko členov východnianskej folklórnej skupiny (M. Lehocký, Z. Gábriková, J. Púchovan, M. Kočtúch) začalo v roku 1953 so zápalom pripravovať folklórne slávnosti i vo Východnej. V skromných podmienkach, v pieskovom lome nad obcou, sa na Slávnostiach piesní a tancov vo Východnej 3. júla 1953 predstavili folklórne skupiny z obcí horného Liptova a Oravy (Štrba, Važec, Liptovská Teplička, Východná, Hladovka, Sihelné).
V roku 1954 prevzal organizačné zabezpečenie festivalu Okresný dom osvety v Liptovskom Hrádku a v programe sa už predstavili i skupiny z Očovej, Liptovskej Kokavy, Čierneho Balogu, Pohorelej, ale aj folklórne súbory z Ružomberka a Dubnice nad Váhom a profesionálne štátne teleso SĽUK, ktorého členovia zabezpečovali i osvetlenie a ozvučenie.
Slávnosti z rozhodnutia rady KNV v Žiline získali i pódium, ktoré dovtedy slúžilo na hudobné produkcie v žilinskej jazdiarni. V roku 1955 sa slávnosti stali okresným podujatím a prvý raz sa tam predstavila aj Lúčnica a FS Trenčan. B. Kubánková bola autorkou prvého samostatného detského programu festivalu. Vznikol festivalový spravodaj a vysadené boli i povestné topole okolo amfiteátra. Predsedom výboru festivalu sa stal Ľ. Glonek a na festivale sa zúčastnilo už 12 000 divákov.
Ročník, ktorý udal smerovanie
Roku 1956 už bola Východná celoslovenskou prehliadkou tradičných i štylizovaných folklórnych prejavov pod programovou gesciou Slovenského domu ĽUT (Osvetový ústav, dnes Národné osvetové centrum). Programovú komisiu viedli J. Krajan a C. Zálešák a rodili sa kontúry stálej programovej štruktúry: programy folklórnych skupín Klenotnice tradičnej ľudovej tvorby, v ktorých sa v réžii K. Ondrejku predstavovali folklórne skupiny a „súborové“ programy štylizovaných foriem v réžii C. Zálešáka pod názvom Veľká estráda.
V programe sa prvý raz objavila výstava výtvarníkov, sprievod krojovaných skupín, večerná zábava, ale aj prvý zahraničný program, v ktorom sa predstavil súbor Jasénka zo Vsetína a Československý štátny súbor a piesní a tancov z Prahy. V tom roku sa pod vplyvom dojmov celoštátnej spartakiády prvý raz realizoval i veľký spoločný záverečný program V tom žilinskom kraji autorov M. Ťapáka a T. Andrašovana, v ktorom sa predstavilo 280 účinkujúcich z 12 súborov. Programom roka sa stala práve Klenotnica, v ktorej sa predstavili folklórne skupiny z rázovitých obcí Šarišské Dravce, Šarišské Jastrabie, Kendice.
Novinky, novotvary, odboj a rekordy
Oslavy 40. výročia VOSR sa odzrkadlili i v programe Východnej v roku 1957 v komponovanom programe M. Ťapáka a N. Čausovovej-Nemercalovej Leto 1944 v liptovských horách, v ktorom 350 účinkujúcich tanečníkov, spevákov a hudobníkov prezentovalo námet stretnutia sovietskych a slovenských partizánov s drevorubačmi a sadiarkami stromčekov na Čiernom Váhu.
Objavil sa však i prvý experimentálny program Večeríček sadá, ide nôcka tmavá, ktorý režisér C. Zálešák inscenoval na stráni bez osvetlenia a ozvučenia a predstavil menej známe skupiny zo Šaštína, z Križovian nad Dudváhom, Horného Vadičova, Oravskej Polhory, Bieleho Potoka a Kubry.
Tradičné prejavy národnostných menšín Maďarov a Rusínov boli predstavené v detskom programe v réžii M. Nemcovej a v záverečnom galaprograme v réžii Š. Nosáľa.
Rok 1957 priniesol i prvú súťaž o najlepšieho primáša a tiež prvú súťaž interpretov tanečných a hudobných tradícií, v ktorej sa predstavili Š. Uderman z Raslavíc, J. Čupka zo Šumiaca, M. Čupka z Važca, A. Gajdoš z Východnej, M. Chvastek z Terchovej a ďalší. Inovatívnym prvkom bola aj prvá interaktívna škola ľudového tanca, kde sa vyučovali tance z obcí Kubra, Križovany nad Dudváhom, Hladovka, Fintice, Šumiac a Biely Potok. Každoročné predstavenie profesionálneho telesa v roku 1957 zastrešila Lúčnica.
Rok 1958 bol pre Východnú „rekordný“: 1 600 účinkujúcich sledovalo 40 000 návštevníkov festivalu. V programe sa nepredstavilo profesionálne teleso, no pribudol program spoločného koncertu 43 ľudových hudieb. V klenotnicovom programe K. Ondrejku Pri živom prameni sa predstavili folklórne skupiny z obcí Liptovské Sliače, Šumiac i dovtedy menej prezentovaných obcí Moravské Lieskové, Mariková, Vápeník, Lieskovany, Remeniny a Nacina Ves. V súťaži sólistov sa zúčastnili J. Petrenka z Východnej, spevácke duo Z. Kičiňová a A. Šuleková zo Štrby, I. Paška zo Slatinských Lazov a I. Kovačovič z Kokavy nad Rimavicou.
V detskom programe M. Nemcovej účinkovali rusínske detské kolektívy Sopilky a Makovica zo Svidníka a deti z Myjavy, zo Žakaroviec, z Parchovian, Myslavy, Hanušoviec nad Topľou i Heľpy. Súdobú preferovanú „novú tvorbu“ angažovaných choreografií prezentoval súborový program J. Husárika a folklórne súbory Mostár Brezno, Urpín z Banskej Bystrice, Magura z Kežmarku, Jánošík zo Svitu, Čierťazeň zo Šafárikova, Žitnoostrovský súbor zo Šamorína, Súbor J. L. Bellu z Bratislavy a Trenčan z Trenčína.
Keď nebola celoslovenská alebo vôbec. Alebo bola iná
Koniec 50. rokov sa niesol v znamení prvých vážnych diskusií o presýtenosti folklórom v umeleckých a odborných kruhoch. Tie mali vplyv aj na ostré polemiky o tvorbe folklórnych súborov a programovej štruktúre Východnej.
V roku 1959 sa pri príležitosti 15. výročia SNP namiesto Východnej konali Celoslovenské slávnosti piesní a tancov v Banskej Bystrici a programy boli tematicky venované odbojovým tradíciám. Takým bol i veľký scénický program Cesta k slobode v režijnej gescii C. Zálešáka a M. Gábriša, v ktorom bola prvý raz v amfiteátri použitá i filmová projekcia. Prezentácia odbojových tradícií národov ČSSR bola hlavnou témou aj v programe Š. Nosáľa Bratstvo v boji kované.
Z iniciatívy okresných orgánov Československého zväzu mládeže sa v roku 1960 festival konal opäť vo Východnej, netradične v septembrovom čase, a mal charakter krajského stretnutia mládeže Liptova. Predstavili sa na ňom folklórne skupiny zo Štrby, z Važca, Liptovských Sliačov, Východnej i folklórne súbory Magura, Turiec, Rozsutec, Máj a Lúčnica.
Osvetový ústav sa v tomto období venoval najmä príprave školení pre stovky vedúcich folklórnych kolektívov a folklórne hnutie sa pripravovalo na II. celoštátnu spartakiádu. „Najmasovejší folklórny program na svete“, ako opisovali program Š. Nosáľa a C. Zálešáka uvedený na spartakiáde pod názvom Pieseň rodnej zeme, bol predstavením 6 000 účinkujúcich. Masové programy s veľkým počtom účinkujúcich a rozmanitými geometrickými priestorovými kresbami následne ovplyvnili réžiu festivalových programov veľkých scén. A nielen tých.
V rokoch 1960 až 1964 bola Východná krajskou prehliadkou s mnohými i nefolklórnymi programami. Armádne divadlo z Martina tam v roku 1960 uviedlo predstavenie Mahenovho Jánošíka.
V roku 1961 z programu festivalu vypadla cenná Klenotnica a k tradičným folklórnym prejavom sa najviac priblížil program prvého zahraničného hosťa vo Východnej, súboru Podhale z Nového Targu. Okrem detského programu boli uvedené tri súborové programy a zahraniční reprezentanti vtedajšej angažovanej „novej tvorby“, súbory Slezan a Hradišťan.
Okrem programu K. Ondrejku a L. Lenga z horného Liptova pod názvom Ej, máje, máje sa od orientácie na štylizované a angažované programy Východná neodklonila ani v roku 1962. V program sa objavilo i predstavenie krúžkov spoločenského tanca, baletu a poézie.
V roku 1962 sa v Gottwaldove konalo XV. zasadnutie International Folk Music Council, ktorého účastníci navštívili i Strážnicu. Viedol ju renomovaný hudobný skladateľ, zberateľ ľudových piesní Z. Kodály a odborníci aj na základe skúseností v teréne akcentovali potrebu návratu k zdrojom tradičnej ľudovej kultúry. No situácia priala iným prístupom.
Jubilejný 10. ročník reflektoval tému 250. výročia smrti legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka i storočnice Matice slovenskej. Popri 13 folklórnych súboroch, 10 detských súboroch a iba 3 folklórnych skupinách (Východná, Liptovské Sliače, Hrochoť) sa predstavil SĽUK, bola uvedená Suchoňova Krútňava v spracovaní Opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského z Banskej Bystrice a premietaný film Československého štátneho filmu Jánošík režiséra P. Bielika. Program prvý raz prenášala a vysielala Československá televízia.
V roku 1964 bol festival pod programovým vedením Ľ. Gloneka a I. Kovačoviča venovaný oslave 20. výročia SNP. M. Senko a L. Leng uviedli program Ohne na horách, Budúcnosť patrí všetkým nám bol názvom súborového programu C. Zálešáka. Prvý raz sa vo Východnej predstavilo aj trio fujaristov Kubincovcov z Utekáča. O. Demo a S. Dúžek predstavili tradičné prejavy slovenských a moravských obcí a prvý raz sa vo Východnej predstavil súbor Danaj zo Strážnice.
Vrátilo sa uvedenie tradičných prejavov v Klenotnici v réžii K. Ondrejku pod novým názvom Nositelia tradícií, ako dodnes pomenúvame celoštátnu súťaž folklórnych skupín.
Na festivale sa predstavilo 1 200 účinkujúcich a zúčastnilo sa na ňom vyše 40 000 divákov. Program sledovali i delegácie pozorovateľov zo Sovietskeho zväzu, z Poľska, Mongolska, zo Švédska, z Rakúska, Nemecka, Francúzska i USA. Tak veľkolepo sa zavŕšilo „stredoslovenské, krajské“ obdobie.
TEXT: Katarína Babčáková
FOTOGRAFIE: Archív Národného osvetového centra
