Jedna z mojich prvých spomienok na starkú na lazoch na Javorine nad Utekáčom je spojená s obrovskými krosnami. Potajomky sme sa k nej so sestrou chodili hrávať s člnkom, kolovrátkom a so špulierom.
Na lazoch sa narodila a vyrástla aj moja mama. Súčasťou jej detstva a mladosti bola pomoc pri práci s ľanom na poli a následne aj pomoc s tkaním plátna.
Detstvo spojené s tkaním
Mama sa vydala do Kokavy nad Rimavicou, do mojej rodnej Kotošky. Jedného dňa sa v našej letnej kuchynke na dvore zjavili krosná. Mama si tak pripomenula mladosť a ja detstvo a starkú na Javorine.
V Kotoške sme sa so sestrou postupne učili tkať, snovať a navíjať na krosná. Najprv preto, aby sme pomohli mame, neskôr z lásky k tomuto krásnemu remeslu.
Aktívnejšie som sa začala venovať tkaniu, až keď aj mne, tak ako mojej mame, odrástli deti. Krosienka, ktoré som zdedila po starkej, som preniesla do svojej rodnej Kotošky, kde hlavne v zime a po večeroch tkám tak, ako tkala moja mama, a tak, ako niekedy tkala moja starká na lazoch.
Ľan je materiál, ktorý mi učaroval
Najprv som skúšala rôzne druhy materiálov, či už v osnove, alebo v útku. Zo všetkých mi najviac učaroval ľan. Ľan je materiál, s ktorým sa ťažšie pracuje, ale námaha v práci sa vracia v kráse a kvalite výrobkov. Nie nadarmo sa hovorí, že ľan v zime hreje a v lete chladí. Čím dlhšie s ním pracujeme, tým je ľan mäkší, a čím ho viacej používame a perieme, tým je belší.
Učaroval mi natoľko, že som sa rozhodla vypestovať si svoj vlastný. Nebolo to jednoduché, po roku 2000 bol na Slovensku problém zohnať semiačko ľanu priadneho. Nepodarilo sa mi to, a tak mi semiačko poslala kamarátka z Anglicka. Vďaka tomu v mojej rodnej Kotoške pribudlo krásne ľanové políčko.
V súčasnosti mám ľan priadny z Českej republiky zo Šumperka. Ide o vyšľachtenú odrodu “RINA”.
Zachovanie tradície
Remeselník v lete roľník, roľník v zime remeselník. Toto porekadlo kedysi platilo pre tkáčky a do istej miery to platí aj pre mňa v súčasnosti. Okrem tkania sa venujem pestovaniu a ručnému spracovaniu ľanu tradičným spôsobom.
Sejem ho vo svojej rodnej Kotoške, kde sa ho snažím aj spracovať. Robím to presne tak, ako to robili naši starí a prastarí rodičia. Je to overené časom a skúsenosťami, pri spracovaní ľanu sa mi nepodarilo uľahčiť si vôbec nič.
Ukážka tradičného spôsobu spracovania ľanu je súčasťou mojej autorskej výstavy Od ľanu po plátno. Snažím sa názorne ukázať celú postupnosť, ako sa malé ľanové semiačko dostane po zasiatí, spracovaní na kúdeľ, prenesení na krosná až do hotového výrobku.
Výstava Ľubomíry Žilkovej Od ľanu po plátno bude sprístupnená v priestoroch Krajského osvetového strediska v Nitre na Fatranskej 3 v Nitre. Potrvá od 9. septembra do 16. októbra 2020, navštíviť ju bude možné od pondelka do soboty v časoch od 10.00 do 17.00. Výstava bude obsahovať tradičné predmety používané pri spracovaní ľanu a hotových výrobkov. Jej súčasťou budú názorné ukážky, ako sa malé ľanové semiačko dostane po zasiatí, spracovaní na kúdeľ, prenesení na krosná až do hotového výrobku.
Otvorenie výstavy, vernisáž a módna prehliadka sa uskutoční 8. septembra 2020 o 17.00.
Výstava je realizovaná ako súčasť aktivity K prameňom tradícií, časť projektu Vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii II., ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
TEXT: Ľubomíra Žilková, Linda Štulajterová
FOTOGRAFIE: Archív Ľubomíry Žilkovej
