Aké kultúrne zážitky najčastejšie vyhľadávame? Postačí nám kultúra v našom regióne alebo sme ochotní za ňou vycestovať? Tieto otázky si položili výskumníci z Národného osvetového centra, ktorí sa zaujímali o kultúrnu spotrebu v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Lokálpatrioti a cestovatelia
Výskum Národného osvetového centra sa uskutočnil vo februári tohto roku, na otázky odpovedalo online formou 1 600 respondentov. Pre potreby skúmania regionálnej kultúry nebolo Slovensko rozčlenené na obvyklé kraje, ale na menšie regionálne celky – župy.
Poďme k výsledkom. V ktorých župách si ľudia vystačia aj so svojou lokálnou kultúrou a kde je to naopak?
Kombináciou participácie na miestnej a celoslovenskej kultúre výskumníci vytvorili štyri kategórie žúp podľa vzťahu ich obyvateľov k sledovaným zdrojom kultúrnych aktivít (podujatia v regióne alebo podujatia na celom Slovensku).
Najmenej zastúpená je kategória definovaná nadpriemerným záujmom o lokálne aj celoslovenské kultúrne podujatia, kde ako výraznejších reprezentantov možno uviesť Bratislavu a gemersko-malohontský región. Naopak, najpočetnejšia je kategória charakterizovaná podpriemerným záujmom o oba zdroje kultúry. Tu môžeme ako príklad uviesť Bratislavskú župu (nepočíta sa do nej Bratislava, ktorá bola posudzovaná ako samostatný región), Trnavskú a Komárňanskú župu.
Najväčšími „kultúrnymi lokálpatriotmi“ (v zmysle vysokej účasti na miestnej a nízkej na celoslovenskej kultúre) sú Spišiaci, ich protipólom sú obyvatelia žilinského regiónu, ktorí v porovnaní s inými menej navštevujú miestne podujatia, ale sú ochotnejší za kultúrou vycestovať.
Turistika, kino, hrady a zámky
O aký typ kultúry je na Slovensku najväčší záujem? Na miestnej úrovni sa za posledných 12 mesiacov takmer dve tretiny občanov zúčastnilo na poznávacej turistike (63 %), viac ako polovica navštívilo kino (52 %) a hrady a zámky (51 %). Takmer polovica (48 %) obyvateľov sa zúčastnila aj na podujatiach tradičnej ľudovej kultúry. Inscenačne a interpretačne náročnejšie hudobné žánre (vážna hudba, tanečné predstavenia, alternatívna hudba či dramatické hudobné žánre) sa nachádzajú na konci rebríčka a dosahujú maximálne 20 % návštevnosť.
Najväčší rozdiel v návštevnosti na miestnej a celoslovenskej úrovni bol pri kultúrnych a historických pamiatkach a pri hradoch a zámkoch.
TEXT: Redakcia
FOTOGRAFIE: Jakub Jančo
