Ak ste pri jarnom upratovaní na pôjde našli podivnú stolovú lampu Opemus alebo papier na výrobu spomienok Foma, nevyhadzujte ich. Možno ste totiž práve objavili vynikajúci spôsob, ako sa kreatívne karantenizovať či posunúť home-schooling na ďalší level.
Chvála pomalosti
Pozorovať, ako sa na bielom papieri v zázračnej vodičke vynára obraz, je zážitok, ktorý motivuje fotografov už viac ako 150 rokov. Týmto procesom zároveň vzniká objekt s oveľa väčšou hodnotou ako celé zložky zabudnutých digitálnych dát. V dnešnej dobe sme síce všetci fotografi, ale len veľmi málo z nás sa zaujíma o možnosť fotografiu fyzicky vytvoriť.
Cez analógový proces môžete pomerne lacno a jednoducho zažiť obraz úplne inak ako letmým preletom Instagramu. Nehovoriac o možnosti niečo si vystaviť alebo niekoho fotografiou obdarovať. Klasická čiernobiela zväčšenina je v podstate úplne iné médium. Obsahuje – dnes pomerne nedostatkovú – pomalosť.
Vyvolávanie fotografií sa možno na prvý pohľad nezdá ako to najprístupnejšie hobby, v tomto prípade však platí porekadlo, kto sa raz namočí, často sa ustáli.
Scenárov, ako využiť potenciál analógového procesu, je mnoho. Nemusíte hneď zväčšovať veľkoformáty galerijnej kvality na baryt, môžete len trochu zaexperimentovať so starým fotopapierom, vyrobiť si dierkový aparát alebo vyvolať s deckami pár fotogramov.
V tejto sérií článkov vás uvediem do základných princípov tohto procesu s dôrazom na jednoduchosť, funkčnosť a možnosť improvizovať.
Fotokomora v kúpeľni
Profesionálne fotokomory sú náročnejšie na vybavenie ako kúpeľňa pri červenom svetle z bicykla s vývojkou v tanieri, princíp je však rovnaký. Fyzika. A tiež chémia, výtvarná výchova a trochu histórie.
Na rýchlu orientáciu toho bude pomerne dosť, existuje však dosť vysoká šanca, že celý komplet nájdete neporušený niekde na pôjde alebo za dvacku cez bazoš. A jediné, čo okrem oprašovania bude treba urobiť, je na eshope objednať čerstvú vývojku a zatemniť jedno okno. Neviem to zaručiť, ale keďže ide o vedecký proces s kreatívnym výsledkom, pokaziť sa nedá nič.
Spoločným menovateľom všetkých analógových procesov je svetlotesná miestnosť, ideálne s tečúcou vodou. Voda je veľmi praktickou výhodou, no filmy stačí v tme iba navinúť do tanku a fotopapier sa dá po spracovaní dočasne vložiť do nádoby s vodou a neskôr oprať v kúpeľni. Ak teda máte k dispozícii tmavú komoru s dostatkom miesta, nemusíte hodiny blokovať kúpeľňu a obmedzovať ostatných členov rodiny.
Ideálna je teda miestnosť s malými oknami alebo bez okien, ktorú viete jednoducho zatemniť. Na zakrytie môžete použiť vankúše, hrubé plastové vrecká na smeti, papierovú lepenku, prípadne ich kombináciu. Začnite oknom, ďalšie zdroje svetla a dierky sa ukážu samy. Prelepujte ďalej.
Zahnutím čiernej pásky (duct-tape) sa dá na zárubni a prahu dverí vyrobiť svetelná bariéra, ktorá zastaví svetlo, no nezabráni ich otváraniu.
Aby ste sa vedeli v komore orientovať, budete potrebovať nejaký zdroj svetla. Drvivá väčšina fotopapierov nie je citlivá na červené (alebo červeno-oranžové) spektrum, stále však platí, že menej je viac. Pri červenom svetle nepotrebujete čítať, stačí, aby ste papier vedeli trafiť do správnej misky. Oči si po chvíli dobre zvyknú aj na minimálne svetlo niekde v rohu miestnosti.
Červenú žiarovku alebo svetlo s presnou filtráciou si môžete kúpiť spolu s fotochémiou. Jednoduchou a lacnou alternatívou môže byť aj zadné LED svetlo z bicykla, či dokonca červený screensaver na notebooku, alebo vianočné ozdoby (opäť – bez záruky).
Odolnosť papiera voči vášmu pracovnému svetlu jednoducho vyskúšate tak, že na list fotopapiera položíte mincu a necháte ho pár minút ležať v komore pri tomto svetle (emulziou nahor). Po vyvolaní by ste mali dostať čistú bielu – ak vidíte obrys mince, vaša červená sa málo červená, prípadne niekde do miestnosti vniká denné svetlo. Ak celý papier zosivel alebo sčernel (aj pod mincou), je pravdepodobne príliš degradovaný, alebo už bol niekedy osvietený.
Ako vybrať fotopapier
Svetlocitlivý fotopapier (nepomýľte si ho s fotopapierom do inkjetových tlačiarní) je dostupný na dvoch druhoch podložky:
RC (laminované/resin coated) – na plastovom základe, výborný na učenie a experimenty, lacnejší, rýchlejšie spracovanie a pranie, po uschnutí sa nekrčí. Nevýhodou je nižšia archívna kvalita (po pár rokoch degraduje), plastový pocit a lesk. Podobá sa farebným fotografiám z fotolabov. (Fomaspeed, Ilfospeed, ďalšie značky s označením RC)
FB (Fiber base, baryt) – poctivý papier, archívna kvalita pri správnom spracovaní, prirodzený pocit a lesk, hrubšia podložka (pri nových papieroch), dobre sa tónuje. Nevýhodou je dlhšie spracovanie a pranie (je viac savý), po uschnutí sa krčí. Je potrebné ho vyžehliť, adjustovať alebo inak vystrieť. (Fomabrom, Ilford FB, Bergger FB)
Výrobcovia poskytujú na oboch podložkách rôzne povrchové úpravy (mat/lesk), stupeň tvrdosti (kontrast), prípadne úpravu s variabilným kontrastom, ktorý sa dá pri expozícii ovplyvniť farebnými filtrami (papiere Fomabrom Variant, Fomaspeed SP, Ilford Multigrade/MGIV, papiere s označením VC – Variable contrast).
Kto to so zväčšovaním myslí vážne, barytové papiere s meniteľným kontrastom sú najkvalitnejšou voľbou. Poskytujú najväčšiu flexibilitu pri manipulácii s výsledným obrazom alebo pri korekcii zle vyvolaného negatívu (samozrejme, v závislosti od skúseností laboranta). Bez filtrácie sa správajú rovnako ako bežné papiere s normálnym kontrastom a predávajú sa často za rovnakú cenu (čím vám prenechávajú možnosť skúsiť si filtráciu neskôr). Pozor však na červené svetlo, tieto papiere môžu vyžadovať iný odtieň.
Ak potrebujete poradiť, na prvotné uchopenie konceptov expozície a experimenty bude určite stačiť ľahko dostupný RC papier Fomaspeed 311 (lesklý) alebo 312 (matný) s tvrdosťami: S – mäkký, N – normál, C – tvrdý alebo SP – variabilný.
Ak ste doma objavili fotopapiere s expiráciou okolo vášho roku narodenia, pravdepodobne ide o rôzne verzie neobromu, ktorého sú plné fotoalbumy. Ich funkčnosť a kvalita bude závisieť hlavne od toho, ako boli skladované, určite však stoja za vyskúšanie. Je možné, že po rokoch budú mať nižší kontrast, prípadne po okrajoch mierne zošediveli, dá sa to však kreatívne využiť (otestujte aj papier zo stredu balíka, nielen zhora).
Čaro fotochémie
V komore budete potrebovať miesto na tri až štyri fotomisky, podľa veľkosti papiera. Môžete ich položiť do vane, na dosku cez vaňu, prípadne na nejaký menší stolík (v rámci šetrenia chrbtice). Ak ste nezohnali staroružové socialistické misky a nechcete investovať do nových, dobrou náhradou sú aj plastové Ikea škatule. Najlepšie je to, čo máte po ruke. Papier 9×13 cm vyvoláte pokojne aj v tanieri (ale už z neho potom radšej nejedzte).
Do misiek potrebujete naliať hlavne vývojku a ustaľovač. Ak ste našli neotvorený práškový ustaľovač, alebo dokonca vývojku v plechovke (a pani v múzeu vám povedala, že takéto veci neberú), skúste ju nariediť podľa inštrukcií na obale.
Prášková chémia je síce relatívne trvácna, keďže však ide o exaktný chemický proces a vy už možno experimentujete s neistým fotopapierom pri neistom červenom svetle, tak je rozumné vylúčiť čo najviac premenných a investovať do čerstvej fotochémie. Budú sa vám neskôr jednoduchšie vylučovať dôvody, prečo niečo nefunguje tak, ako má. K príprave fotochémie budete ešte potrebovať odmernú nádobu na správne riedenie a miešanie.
Fotochémia by sa dala študovať ako samostatný odbor internetových diskusných fór, mnohí nadšenci si ju doma miešajú pomaly zo základných prvkov periodickej tabuľky. Netreba to však preháňať. Úplne postačí česká Foma: koncentrovaná tekutá vývojka na papier FomaTol LQN 250 ml, k tomu ustaľovač Fomafix 500 ml. Na začiatok by vám malo stačiť po jednom litri nariedenej chémie, v závislosti od veľkosti misiek. Narieďte ideálne iba toľko, koľko potrebujete. Papier sa musí celý ponoriť, centimeter odo dna by však mal stačiť. S poloprázdnou miskou sa vám bude lepšie premiešavať.
Vývojka by pri vyvolávaní mala mať izbovú teplotu (20 °C). Studenšia reaguje pomalšie, teplejšia rýchlejšie. Môžete ju odmerať, no vzhľadom na veľkú plochu fotomisiek sa teplota aj tak rýchlo vyrovná s teplotou v miestnosti. Pri vyvolávaní filmu si však treba dať väčší pozor, teplotu určite zmerať a korigovať, prípadne upraviť vyvolávací čas.
Do tretej misky (medzi vývojku a ustaľovač) pôjde prerušovací kúpeľ. Zásaditá vývojka a kyslý ustaľovač sa navzájom neutralizujú, preto je dobré materiál po vyvolaní zneutralizovať v obetnom kúpeli slabej kyselinky. Ušetríte si tým hlavne životnosť ustaľovača. Môžete kúpiť originálny prerušovač, použiť ocot alebo pre menší zápach kyselinu citrónovú (citrodeko). Ako riediť? Trochu, závisí to od koncentrácie kyseliny (alebo podľa obalu).
Štvrtá miska je na vodu a slúži na záverečné pranie. Môžete do nej vkladať spracovaný fotopapier a oprať všetko na záver (pozor však na baryt, po dlhšom čase vo vode zmäkne a treba s ním narábať opatrne, aby sa nezlomil). Môžete použiť aj vaňu alebo sprchu, prúd vody celkom efektívne odstraňuje zvyšky chémie. Dajte pri tom pozor, aby fotopapier nezapchal odtok a nevytopil susedov. Podrobný postup nájdete v druhom diele článku.
Kreslenie svetlom
Základ fotokomory by sme mali, v rámci príprav nastáva čas na rozhodnutie, ako chcete na papier kresliť svetlom. Ak nemáte negatívy, zväčšovák alebo motiváciu obstarávať ich, môžete vyskúšať fotogram alebo dierkový aparát. Obe techniky sa výborne hodia na home-schooling.
Naopak, ak chcete podstúpiť celý analógový rituál a zažiť tú najväčšiu radosť z tvorivosti, skúste si vyvolať vlastný film. Okrem uvedeného budete potrebovať tank s cievkou a negatívnu vývojku. Na ustálenie môžete použiť rovnaký ustaľovač (niekedy však s iným riedením). Pre správne vyvolanie filmu je zásadný aj teplomer so stupnicou okolo 20 °C a stopky, prípadne kuchynský časovač (hodia sa aj na prácu s papierom). Viac v samostatnej sekcii neskôr.
No a na to najlepšie, zväčšovanie fotiek z vlastného filmu, budete potrebovať zväčšovák. V našom regióne boli najrozšírenejšie české meopty: Axomat, Opemus či Magnifax, ktoré sú dostupné vo viacerých generáciách. Dajú sa stále pomerne ľahko nájsť vo funkčnom stave na bazoši. Líšia sa hlavne maximálnou veľkosťou negatívu (35/6×6/6×9).
Niektoré zväčšováky boli vybavené farebnou hlavou, čo značne zjednodušuje filtráciu variabilných papierov. Na nastavenie správnej expozície je potrebný časovač alebo takzvané vipo-kombi. Ak ste ho nezohnali spolu so zväčšovákom, dá sa dočasne nahradiť stopkami, je to však trochu nepraktické. Ďalšími užitočnými doplnkami sú fotorámik a zaostrovacia lupa. O procese zväčšovania sa podrobne dočítate v ďalšej časti.
Možno ste našli aj zvláštny elektrický objekt s plátnom napnutým cez vyhrievanú pochrómovanú platňu. Je to sušička alebo leštička. Pokiaľ sú platne bez škrabancov, zjednodušíte si s ňou sušenie barytových papierov. Leštička prehĺbi čiernu a vytvorí charakteristický vysoko lesklý povrch (s občasnou bublinkou), podobne ako na starších fotografiách z minulého storočia.
K ďalšiemu praktickému vybaveniu fotokomory patrí ofukovací balónik na negatívy, pinzety na manipuláciu s fotopapierom a štipce na zavesenie papiera či filmov. Fotochémia väčšinou nie je na dotyk príliš toxická, latexové rukavice sú však dobrý nápad. Hlavne ak máte citlivú pokožku alebo plánujete v komore tráviť dlhší čas.
Želám dobré (červené) svetlo.
TEXT A FOTOGRAFIE: Jakub Jančo
