O naivnom umení sme sa rozprávali so zakladateľkou medzinárodnej výstavy insitného umenia NAIVA Bratislava, insitnou maliarkou Adžanou Modlitbovou.
Už je to nejaký rok, čo sa tvoje meno spája s insitným umením. Kedy a prečo si sa začala venovať umeniu?
Nepamätám si to úplne presne, ale maľovanie bola moja obľúbená činnosť, už keď som bola dieťa. Viem, že je maľovanie spojené s detstvom azda každého z nás. Ja som však vydržala aj potom, čo väčšina detí prestala. Tvorila som len tak pre seba, „do šuplíka“, prevažne na výkres.
Asi tak pred 15 rokmi som na narodeniny od manžela dostala skutočný maliarsky stojan, a tak som začala s maľovaním na plátno.
Máš za sebou niekoľko úspechov. Kde všade už videli tvoje obrazy?
Na Slovensku som vystavovala v rámci kolektívnych výstav Výtvarné spektrum a minulý rok som mala aj prvú väčšiu samostatnú výstavu v Bratislave.
V zahraničí sa venuje naivnému umeniu veľká pozornosť, a tak som mala možnosť v posledných troch rokoch vystavovať svoje obrazy na viacerých kolektívnych medzinárodných výstavách v Českej republike, Poľsku, Francúzsku, Taliansku a v Brazílii.
Veľmi si cením čestné uznanie z medzinárodnej výtvarnej súťaže ART OLYMPIA 2019 v Japonsku. Radosť mi urobili v Brazílii, kde si môj vystavovaný obraz nevesty s partou ponechali ako súčasť zbierky naivného umenia v Naif Art Museum of the Municipality of Guarabira.
Čomu sa venuje tvoje občianske združenie ART 40?
Od roku 2014 sa v rámci našej činnosti snažíme najmä o rozvoj kultúrneho povedomia vo verejnosti, udržanie a podporu ručných prác, drotárstva ako tradičného slovenského remesla, šperkárstva, výtvarnej a ľudovej remeselnej činnosti.
Zároveň aktívne vyhľadávame tvorcov a neprofesionálnych umelcov, ktorých sa snažíme podporiť pri prezentácii ich tvorby na výstavách a podujatiach organizovaných na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2018 nás po väčšinu času naplno zamestnáva organizovanie výstavy NAIVA BRATISLAVA.
Niekoľko rokov si veľmi úspešne súťažila v celoštátnej súťaži neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum. Čo ti účasť v súťaži priniesla?
Nechcem, aby to vyznelo príliš ľúbivo, ale Výtvarné spektrum mi dalo veľmi veľa. Spočiatku som pre svoj výtvarný prejav nehľadala žiadne pomenovanie alebo zaradenie, len som maľovala tak, ako som cítila, s radosťou zo samotného procesu tvorby. Nestarala som sa veľmi o to, kam tie moje „dielka“ zaradiť. Vlastne až účasť v tejto súťaži odhalila výtvarný smer, ktorý moje obrázky reprezentujú. Vďaka tejto súťaži som objavila insitu. Alebo insita mňa? 🙂
Medzi charakteristiky insitného umenia patrí aj neškolený výtvarný prejav. Ako ty vnímaš naivné umenie, čím je pre teba jedinečné?
Aj keď má insitné umenie svoje zákonitosti v procese tvorby aj vo výtvarnom prejave, veľmi ťažko sa dá jednoznačne špecifikovať, čo je a čo už nie je insita. Definícia insitného či naivného umenia údajne nedáva spávať výtvarným teoretikom, každý neškolený výtvarný prejav totiž nie je okamžite možné charakterizovať ako insitný. Na čom sa však väčšina teoretikov umenia zhodne, je to, že insitní umelci sa pri svojej tvorbe riadia vlastným inštinktom zobrazovať veci jednoducho, spontánne, úprimne.
Môj pohľad na naivné umenie je možno ešte o čosi hlbší. Pre mňa naivné umenie vychádza z detskej čistoty, takej tej pozitívnej naivity pri pohľade na veci, vzťahy a svet okolo. V naivnom umení podľa mňa nemá miesto umelecká „premyslenosť“ a potreba následného vysvetľovania zmyslu obrazu. Na pochopenie naivného obrazu nie je potrebné nič, žiadny výklad autora, dokonca nemusím ani poznať názov obrazu a viem, na čo sa pozerám. Tým je naivné umenie jedinečné.
Ak môžem posudzovať podľa seba, naivný umelec je tvorca, ktorý si uchoval svoju detskú dušu aj v dospelosti, tvorí bez starostí o výsledok, maľuje najmä pre seba, pre samotnú radosť z maľovania a často sa pri maľovaní mimovoľne usmieva.
Už tretí rok organizuješ medzinárodnú výstavu insitného umenia NAIVA Bratislava. Povedz nám o tomto projekte viac.
NAIVA BRATISLAVA vznikla s poslaním sprístupniť verejnosti naivné umenie na jednom mieste, na ucelenej výstave. Uvedomovala som si, že okrem Výtvarného spektra nič podobné pre insitných tvorcov na Slovensku nie je.
Myšlienku na tento projekt som mala dlhšie, ale odhodlanie ju uskutočniť prišlo až po tom, čo bola v Schaubmarovom mlyne v Pezinku, ktorý patrí pod Slovenskú národnú galériu, nahradená stála expozícia insitného umenia súčasným profesionálnym umením a dizajnom. Už ani neviem, ako sa mi podarilo presvedčiť rodinu a priateľov, aby so mnou do toho išli. Som im za to nesmierne vďačná, bez ich pomoci by NAIVA vôbec nebola. Takéto podujatie sa v žiadnom prípade nedá robiť bez dobrého kolektívu obetavých a blízkych ľudí.
NAIVA má od svojho začiatku okrem prezentačného aj súťažný charakter. Hlavnú cenu udeľuje odborná porota nominovaná z radov pedagógov, zberateľov naivného umenia a výtvarníkov. Držiteľ Hlavnej ceny získa okrem garantovanej účasti v ďalšom ročníku výstavy aj možnosť poskytnúť alebo vytvoriť obraz, ktorý bude motívom výstavy nasledujúci rok. Takto sa snažíme víťaza a jeho tvorbu zviditeľniť na plagátoch, propagačných materiáloch, sociálnych sieťach, ako aj v článkoch pre rôzne internetové i tlačené média.
Okrem Hlavnej ceny sme sa rozhodli dať priestor aj verejnosti, počúvame aj názor návštevníkov na to, čo sa im páči. O Cene verejnosti majú tak možnosť rozhodnúť návštevníci výstavy hlasovaním priamo na výstave. Odmenou pre držiteľa Ceny verejnosti je taktiež garantovaná účasť na nasledujúcom ročníku výstavy. Plníme tak prianie návštevníkov výstavy, že chcú tvorbu tohto autora vidieť znovu.
Aké boli na začiatku tvoje očakávania a aká bola realita?
V podstate som nemala žiadne veľké očakávania. Bola som v organizovaní takejto akcie úplný nováčik. Dokonca som počítala aj s tým, že ak nebudú mať výtvarníci o takúto výstavu záujem, neuskutoční sa. Realita bola našťastie iná.
Čím výstava od roku 2018 prešla, čo sa zmenilo?
Keď vznikla myšlienka organizovať výstavu NAIVA BRATISLAVA, chcela som dať priestor slovenským naivným výtvarníkom prezentovať svoju tvorbu verejnosti. Pôvodne nebolo mojím cieľom urobiť medzinárodné podujatie. Už v prvom ročníku však prejavila záujem o účasť výtvarníčka z Írska. Mala veľmi špecifický výtvarný prejav, páčila sa nám, tak sme jej účasť akceptovali. Postupne sa záujem zo zahraničia zväčšoval a minulý rok sa na výstave predstavili výtvarníci až z 13 krajín.
Medzinárodný prvok výstavy je veľmi prínosný, umožňuje verejnosti a aj samotným výtvarníkom porovnávať tvorbu ľudí z rôznych krajín a kultúr. Stále sa však snažíme dať čo najviac priestoru práve umelcom zo Slovenska. Pokračovať chceme aj v súťažnom charaktere výstavy. K Hlavnej cene odbornej poroty a Cene verejnosti sme minulý rok pridali aj Cenu za príbeh.
Aká je tvoja vízia do budúcnosti?
Mojím veľkým želaním je pokračovať v organizovaní NAIVY. Chcela by som, aby mali výtvarníci toto podujatie radi a aby sme verejnosti predstavovali naozaj kvalitnú naivnú tvorbu. Ak by stúpal záujem o NAIVU, tak by sme chceli nájsť pre výstavu väčší, ale rovnako dôstojný a reprezentatívny priestor, akým aktuálne je Primaciálny palác v centre Bratislavy.
Tiež považujem za obohacujúce sprievodné podujatia k výstave vo forme komentovaných prehliadok, predstavovaní jednotlivých autorov návštevníkom výstavy a prednášok na tému naivné umenie.
Kedysi SNG organizovala Trienále insitného umenia, ktoré verejnosti približovalo naivné umenie. Ako je to teraz, mohla by možno práve NAIVA suplovať túto funkciu?
Osobne som veľmi smutná z toho, že Trienále insitného umenia, ktoré bolo medzinárodne uznávané, už nepokračuje. Veľmi si vážim všetky aktivity, ktoré či už SNG, alebo iné inštitúcie a jednotlivci na prospech insitného umenia na Slovensku robia. Pravidelne je však možné vidieť len výstavy kovačických insitných maliarov, čo je málo. Aspoň ja to tak cítim.
Určite nemáme ambíciu nahradiť alebo suplovať funkciu umeleckej vedeckej inštitúcie, len chceme, aby sa na naivné umenie na Slovensku nezabudlo. Zatiaľ sa zdá, že NAIVA aspoň trochu zapĺňa chýbajúcu platformu na prezentáciu naivného umenia slovenských tvorcov a ich konfrontáciu so zahraničnými autormi.
Momentálna situácia súvisiaca so šírením koronavírusu nepraje kultúrnym podujatiam. Rozhodli ste sa pri príprave nového ročníka pristúpiť k nejakým zvláštnym opatreniam?
Áno, aktuálnu situáciu sledujeme, dotýka sa nás osobne aj profesijne, asi tak ako všetkých. V ART 40 sme stáli pred otázkou, či tento ročník usporiadať a ako, alebo s ohľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja výstavu radšej odložiť o rok.
Nakoniec sme našli riešenie, ktoré sa nám javí v tejto situácii ako najvhodnejšie, a dúfame, že ho aj výtvarníci a priaznivci naivného umenia prijmú s potešením. Myslíme si totiž, že práve v takomto neistom a pohnutom období je potrebné, priam nevyhnutné, aby sme ukázali, že naivné umenie je tu pre všetkých, pre potešenie a radosť. A aj keď nie je možné kultúrne podujatie usporiadať priamo, naživo, žijeme v období, ktoré nám dáva veľa virtuálnych možností. Preto sme sa rozhodli tento ročník NAIVY nevynechať, ale s ohľadom na zdravie nás všetkých ho usporiadať ako online výstavu.
Prezentácia obrazov a výtvarníkov bude prebiehať v online prostredí na našej webovej stránke a na sociálnych sieťach. Výtvarníci sa môžu prihlásiť s fotografiami svojich obrazov, ktoré po akceptovaní zverejníme a zaradíme do súťaže o Hlavnú cenu a Cenu za príbeh.
Nesklameme ani online návštevníkov výstavy, tí budú mať možnosť hlasovať a rozhodnúť tak o Cene verejnosti. Naivní výtvarníci sa môžu na online výstavu prihlásiť až do 15. mája. Všetky podrobnosti a podmienky účasti sú zverejnené na našej webovej stránke www.naivabratislava.sk.
Akí sú slovenskí insitní umelci? Dajú sa porovnávať s rodákmi zo srbskej Kovačice, ktorých insita je stále veľmi populárna alebo idú úplne iným smerom?
Kovačická insita je naozaj veľmi obľúbená, veľa kovačických tvorcov obdivujem aj ja, ale priznám sa, že ide väčšinou o tých zo staršej generácie. Často sa hovorí o Kovačickej škole, maľbe charakteristickej pre skupinu tvorcov. U nás som sa s podobnou skupinou tvorcov nestretla. Slovenských insitných umelcov je málo, menej ako tvorcov z Vojvodiny, napriek tomu na Slovensku nachádzam u mnohých autorov ich vlastnú neučenú individualitu, a to ma baví.
Aké sú možnosti insitných umelcov? Kde všade môžu vystavovať? Do akých rôznych aktivít sa majú možnosť zapájať?
Na Slovensku toho nie je veľa, možnosti sú vlastne len dve. Výtvarné spektrum organizované Národným osvetovým centrom a naša NAIVA Bratislava. V zahraničí je toho viac.
Odporučila by som každému insitnému umelcovi skúsiť ART NAIF FESTIWAL v poľských Katowiciach. Je to aktuálne asi najväčšia výstava naivného umenia na svete a koná sa každoročne od júna do augusta. Atmosféra na otvorení výstavy aj v jej priebehu je úžasná. Každé dva roky tiež sa konajú bienále naivného umenia vo Francúzsku, Belgicku aj v Brazílii a každé tri roky trienále v Srbsku v Jagodine.
A na záver, máš nejakú radu alebo odporúčanie pre insitných výtvarníkov?
Poradila by som im, nech robia to, čo ich baví, a nech maľujú úprimne a s radosťou. Lebo na obrázkoch je to vždy vidieť.
TEXT: Daniela Fodorová
FOTOGRAFIE: Adžana Modlitbová, archív autorky
