Tak, ako sa pandémia ochorenia COVID-19 šíri po celom svete, rovnako po celom svete musia jednotlivé vlády vymýšľať opatrenia, ktoré by zabránili škodám na životoch či hospodárstve. A keďže veľa iných možností zatiaľ niet, tak každá krajina robí približne to isté – znižuje mobilitu ľudí, nariaďuje protiinfekčné opatrenia a testuje.
Výsledkom sú všade zavreté kiná a divadlá, nekonajú sa koncerty, vernisáže, vystúpenia… umelci museli zostať doma. Čo si v takej situácii počať?
Mnohým amatérskym divadelným súborom u nás, s ktorými som hovoril, to prekazilo plánovanú novú inscenáciu a organizátorom to znemožnilo organizovať postupové prehliadky. Tí, ktorí na to majú technické či finančné možnosti, sa pokúšajú vysielať svoje inscenácie aspoň prostredníctvom internetu a sociálnych sietí. A ako sú na tom naši kolegovia v Európe?
Českí ochotníci
Keďže najbližší vzťah máme s našimi priateľmi v Českej republike, tak najskôr by som rád spomenul, že oni mali šťastie (alebo predvídavosť?) a trúfli si začiatkom augusta zorganizovať svoj unikátny festival Jiráskův Hronov. Bol síce oklieštený, aj čo sa týka počtu inscenácií, a chýbali aj súbory zo zahraničia, ale festival bol.
Mňa vzhľadom na našu dlhoročnú úspešnú spoluprácu pozvali, a tak som tam bol aspoň na pár dní ako jeden z mála cudzincov. Bolo fajn vidieť ľudí, ktorí vyzerali šťastne, že sa mohli konečne nadýchnuť a užiť si divadlo v kombinácii s príjemným prostredím a priateľskými stretnutiami, ktoré nám už po prvej vlne epidémie tak veľmi chýbali.
Ochotníci vo svete
A ako to bolo inde vo svete? Na túto otázku odpovedali viacerí účastníci online Valného zhromaždenia Stredoeurópskej sekcie Medzinárodnej asociácie amatérskeho divadla (CEC AITA/IATA), ktoré sa konalo 12. novembra 2020. Tradičnou súčasťou programu boli správy o hospodárení, o činnosti a tiež o prípravách na Valné zhromaždenie celosvetovej AITA/IATA budúci rok v Monaku.
V diskusii viacerí hovorili o tom, ako oni prekonávali túto neradostnú situáciu. Prakticky vo všetkých členských krajinách bola v tej chvíli situácia rovnaká – zatvorené divadlá, zákaz stretávania viac ako 6 osôb, rúška a dvojmetrové odstupy.
Jediný, kto práve chystal väčšie podujatie, boli Rusi a ich online festival nazvaný Theatre is my Love. Dosť sa s ním natrápili a nakoniec sa prihlásilo 9 krajín – okrem domáceho súboru Meneken ešte súbory z Malajzie, Estónska, Litvy, Nemecka, Mexika, zo Spojeného kráľovstva, Španielska a Slovinska. Konal sa v dňoch 22. – 28. 11. a vždy po online predstavení sa konal krátky, asi desaťminútový rozbor odbornej poroty. Ruská šéfka AITA/IATA potvrdila aj našu skúsenosť – peniaze máme, ale nemáme ich na čo dať. Zrušili aj tradičný Stanislavského seminár, rovnako významný medzinárodný festival študentských divadiel Theatre Revolution v Ťumeni. Stihli urobiť aspoň online workshop pre režisérov.
Theatre is my love
Vo Švajčiarsku sa rozhodli využiť nechcenú pauzu na renováciu softvéru určeného pre súbory a chystajú plán na rok 2021 (všetci dúfame, že z neho niečo bude). Spojené kráľovstvo zorganizovalo vo svojej budove, ktorá je domovom pre 110 členských súborov, štyri online predstavenia. Ich zástupca sa posťažoval, že profesionáli u nich môžu aspoň skúšať, ale amatéri nie. Vraj to zapríčinilo zánik viacerých súborov.
Belgičania sa rozhodli zorganizovať open air festival nazvaný Theatre Vox. Prišli s vynikajúcim nápadom, že nahovoria rôzne divadelné hry a potom ich budú púšťať ľuďom na ich vyžiadanie do mobilu! Na vybrané lavičky umiestnili známy QR kód a keď si ho aktivujete pomocou mobilu, tak si tú hru môžete vypočuť! Skvelé! Tvrdia, že keď nemôžu diváci ísť za nimi, pôjdu oni za divákmi.
V Maďarsku usporiadali literárny workshop, ktorého výstupy následne vysielali v dostupných médiách.
Slovinci zorganizovali online festival študentských divadiel určených širokému okruhu (online) divákov.
V Grécku si vymysleli výmenné stretnutie ľudí, ktoré sa volalo Theatre on Air – a takisto pracovali len formou nahrávania a následného vysielania divadelných hier a výstupov.
Švajčiari zrušili známy festival divadla mladých Saperlot v Brixene, a tak sa už sústreďujú na budúci rok, keď by ho chceli v náhradnom termíne zorganizovať. Všetci majú plnú hlavu starostí a veria, že rok 2021 bude predsa len lepší a už budeme môcť robiť všetky aktivity tak, ako sme si naplánovali, a na ktoré sa veľmi tešíme.
Aký bude rok 2021?
Najvýznamnejšou udalosťou určite bude Svetový festival amatérskeho divadla Mondial du Théatre v Monaku, ktorý sa bude konať od 17. – 22. augusta 2021. O účasť v programe sa uchádza aj Slovensko, ktoré poslalo dve rovnocenné nominácie: DS Slúchadlo Nitra s inscenáciou My deti zo stanice ZOO a Divadlo A a divadlo Shanti z Prievidze s inscenáciou hry J. B. Moliéra Lakomec.
Theatre is my love
Budeme im silno držať palce, aby aspoň jeden z nich vybrali. Podľa posledných informácií dostali až 70 prihlášok z celého sveta (a pritom festival bude mať len polovičný počet 12 súborov z tradičných 24 účastníkov). S radosťou však môžem konštatovať, že Slovensko patrí historicky k najúspešnejším krajinám so svojimi 9 účasťami počas doterajších 17 ročníkov!
Popri divadelnom festivale sa tam uskutoční aj Svetový kongres AITA/IATA. Toľko stručne k aktivitám amatérskych divadiel v čase korony.
Ak by sme chceli byť optimisti a hľadali by sme aspoň niečo dobré na tejto nepríjemnej situácii, tak by to mohla byť myšlienka, že sme sa v týchto časoch naučili viac si vážiť to, čo sme považovali za úplne samozrejmé – možnosť stretávať sa, robiť divadlo, hrať ho pre ľudí, ktorí ho majú radi. Príspevok ukončím názvom jednej pesničky dvojice Voskovec – Werich: „Nashledanou v lepších časech!“
TEXT: Jozef Krasula
FOTOGRAFIE: AITA/IATA
Text bol uverejnený v najnovšom čísle časopisu JAVISKO.
