Moje umenie

Karanténny denník výtvarníka II

Poznáte to, máte chuť tvoriť, ale v skicári už nie je voľná strana, minuli sa farby alebo ste si niekde zabudli štetce. Netreba sa však nechať odradiť, výtvarnícky arzenál nájdete aj u vás doma.

Zrieknime sa na chvíľu tradičných techník a s materiálmi skúsme pracovať čo najvoľnejšie. Experimenty poskytujú veľmi odlišnú formu práce, ktorá ponúka možnosť objavovať nové spôsoby tvorby. Spočiatku sú neriadené a ich výsledok nevieme úplne ovplyvniť. Keď však zistíme, čo a ako funguje, môžeme tieto výtvarné pokusy pretaviť do riadenej výtvarnej výpovede a využiť náhodu v prospech našich výtvorov.

Po spoznaní rôznych techník a ich možností sa vyhneme povrchnej tvorbe bez hlbšieho pochopenia. V jednej práci môžeme kombinovať rozličné postupy a tvoriť pôsobivé diela tak, aby naša práca nezostala iba samoúčelným experimentovaním, ale aby sa použité techniky stali výrazovými prostriedkami.

Podklad

Všetci máme doma papier. Píšeme naň poznámky, nákupné zoznamy a, samozrejme, naň kreslíme. Povedzme ale, že sme zakreslili svoj denník, deti vypísali zošity a aj kancelársky papier v tlačiarni sa minul. Po čom teda bez návštevy obchodu s umeleckými potrebami siahnuť?

Použiť môžete každý druh papiera. Skúste novinový papier, na ktorom vynikne kresba tušom, ak nájdete tmavý tónovaný papier, skúste kresliť bielou ceruzkou alebo maľovať suchým pastelom. Pigmenty suchého pastelu sú na tmavom podklade ešte výraznejšie. Isto doma nájdete aj kartón a môžete vyskúšať gvaš. Ak ste natrafili na pauzovací papier alebo papier na pečenie, pri nich je zaujímavé využívať vlastnosť priesvitu. Kresby môžete na seba ukladať tak, aby spodná vrstva bola stále viditeľná, a vytvárať tak zaujímavé kompozície. Môžete využiť aj staré drevené dosky, textil, sklenené tabule, plexisklo, igelit a s väčšou mierou odvahy aj steny vášho bytu. Pri troche tvorivosti sa podkladom môže stať čokoľvek.

Novinový papier ako podklad.

Farby

Každý výtvarník nájde doma aspoň malú zásobu farieb, ale na ozvláštnenie si môžeme vyskúšať vyrobiť prírodné farbivo sami doma z toho, čo ponúkajú naše domácnosti.

Už klasikou sa stalo použitie čaju a kávy. Pri tvorbe čajom sa vieme pekne pohrať aj s farebnou škálou. Najlepším farbivom je silný čierny čaj, ale dokážeme využiť aj odtiene zelených a bylinných čajov alebo červené a fialové odtiene ovocných čajov. Káva nám poskytuje veľmi pekné hnedé odtiene vhodné na monochromatickú maľbu. Postupujeme podobne ako pri maľbe akvarelom a tmavšie odtiene získame viacnásobným nanesením farbiva na preschnutý podklad. Ak do vaničky s čajom vložíte biely hárok, získate jemný starý vzhľad papiera. To isté platí, aj keď biely textil bez syntetických prímesí povaríte v silne vylúhovanom čiernom čaji.

Farbivo z čaju, kávy, korenia.

Z kuchynských zdrojov ešte môžeme využiť silné farebné pigmenty korenín ako karí, kurkuma či červená paprika. Z ovocia majú silné farbiace vlastnosti čučoriedky, zo zeleniny cvikla alebo špenát. Tiež môžeme použiť červené víno alebo citrón. Ten sám na papieri zanechá iba slabú stopu, ale dokáže bieliť napríklad čajovú a kávovú maľbu. Neviditeľnú kresbu citrónom odhalíte prežehlením, pri ktorom zhnedne.

Nádherné odtiene dosiahnete aj použitím hrdze. Na prípravu farbiva stačí dať drobné hrdzavé predmety na pár dní do vody.

Kresba citrónom.
Maľba hrdzou.

Nástroje

Namiesto klasických ceruziek a štetcov môžete pracovať s vetvičkou zo stromu, hrebeňom, drievkom, špongiou, starými handrami, sviečkou, ale aj priamo rukami.

Každý nástroj vám dáva iné možnosti. Špongiou si môžete vyskúšať tupovanú maľbu, vetvičkou a hrebeňom expresívnu, skrčená handra na podklade zanechá zaujímavé stopy. Sviečkou môžete nakresliť neviditeľný námet, ktorý doplníte akvarelom.

Haptická maľba.

Veľké možnosti sa nám otvárajú pri haptickej kresbe a maľbe. Používame prsty, celé dlane alebo aj nechty. Vhodnejší je väčší formát, keďže tento druh práce nám nedovoľuje detailne prepracovávanie námetov. Haptická maľba má navyše terapeutický charakter. Pri tomto druhu činnosti nevnímame materiál a farby iba vizuálne, ale aj hmatom, čo nám poskytuje možnosť prežiť tvorbu iným spôsobom, viac vnútorne a uvoľňujúco. Aby sme si naozaj vychutnali dotyk s materiálom a jeho dôsledkom neboli zdravotné problémy, je dôležité používať farby, ktoré sú na to vhodné, jednoduchým variantom sú prstové farby, ktoré používajú aj deti.

Ak máte doma pieskovisko, vyskúšajte v ňom kresbu prstami. Stopa v piesku zostane po všetkých prstoch vašej ruky, čo evokuje dojem makarónov naukladaných vedľa seba. Odtiaľ je odvodený aj názov techniky – makarónová kresba. Kresba prstami v mokrej hline alebo piesku patrí vôbec k najstarším kresbovým prejavom človeka z čias, keď ešte býval v jaskyniach.

Zaujímavé je vyskúšať si maľbu dymom – fumáž. Dym zo sviečky zanecháva na papieri snové nepravidelné stopy, ktoré môžete nechať vyniknúť samé alebo ich ešte skombinovať s inou technikou.

Fumáž

Nožnicami alebo orezávačom skúste perforovať papier. Môžete to vyskúšať pri počúvaní hudby a zachytiť tak dojem, ktorý vo vás skladba vyvoláva. Hudbu môžete zaznamenať aj farbou, líniou alebo znakmi, ktoré sami vytvoríte. Povýšte proces tvorby nad výsledok. Kreslite vodou na papier alebo prstom na zahmlené zrkadlo. Len na určitú krátku chvíľu vytvoríte obraz oslobodený od detailov, ktorý sa vzápätí stráca.

Kresba na zrkadlo.

Keď zájdeme do sveta fotografie, môžeme sa stretnúť s luminografiou – kresbou svetlom. Pohyb svetelného objektu v priestore zachytíte pomocou dlhej expozície a fotoaparátu na statíve. Takto môžete nakresliť abstraktné obrazce, nápisy, jednoduché tvary, ale pri troche snahy aj zložitejšie objekty.

Luminografia 1.
Luminografia 2.

Aktívna výtvarná činnosť nie je ohraničená ani materiálom, ani miestom, a dokonca ani časom. Veľké veci môžu vzniknúť za pár rokov, ale aj za pár sekúnd.

Zásadný je stály rozvoj individuálneho výtvarného rukopisu a originálne spracovanie témy. Problematika tvorivosti je dnes veľmi aktuálna. Je čas experimentovať a aj pomocou menej používaných techník vnímať a zaznamenávať svet okolo nás.

Text: Daniela Fodorová

Fotografie: archív autorky, Foter