Moje umenie

Slovenské ľudové piesne Bélu Bartóka

Béla Bartók nahrával v roku 1907 v Dražovciach slovenské ľudové piesne. (Zdroj: Hudobné centrum)

Za vytvorenie jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní paradoxne vďačíme maďarskému skladateľovi Bélovi Bartókovi.

Béla Bartók je vo svete známy predovšetkým ako významný hudobný skladateľ a klavirista. Vo svojej tvorbe sa výrazne inšpiroval ľudovou hudbou, čerpal predovšetkým z vlastných výskumov realizovaných na území dnešného Maďarska, Rumunska a Slovenska. O jeho zberateľskej a vedeckej činnosti svedčia viaceré zbierky ľudových piesní.

Dvanásť rokov na Slovensku

Bartók zbieral piesne na území Slovenska v rokoch 1906 – 1918, a to predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti.

Hoci jeho rodnou rečou bola maďarčina, slovenským piesňam rozumel, lebo jeho matka Paula, rodená Voitová, sa narodila v Martine. Bola učiteľkou a vydala sa za riaditeľa školy v dnešnom rumunskom meste Sânnicolau Mare. Tam sa narodil Béla Bartók. Po otcovej smrti sa presťahovali do Prešporku.

Bartók sa po osamostatnení zameral na zberateľskú a dokumentačnú činnosť na Slovensku. Postupne vytvoril obrovskú zbierku obsahujúcu vyše tritisíc ľudových melódií a štyritisíc textov.

Bartók počas nahrávania ľudových piesní. (Zdroj: Wikipedia)

„Už druhý deň sa tu s nimi zabávam. Sú nevyčerpateľným zdrojom piesní, počas dvoch popoludní mi ich zaspievali približne šesťdesiat. Pred rokom a pol takisto päťdesiat.

A pritom obec nemá viac ako tisíc obyvateľov. Tu bývam, tu zbieram v jednom roľníckom dome. Okolo štvrtej sa začali u mňa zhromažďovať, čoskoro ich už bola plná miestnosť. A začalo sa vyspevovanie,“ opisoval svoje zážitky z dediny Dražovce v liste z roku 1909.

Vydanie piesní

Po systematizovaní zozbieraných materiálov a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon aj pre zhoršujúcu sa spoločenskú a politickú situáciu, kvôli ktorej opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu už za jeho života nedošlo. Bartók zomrel na leukémiu krátko po skončení vojny, 26. septembra 1945.

Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný aj  (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok.

Nové vydanie zozbieraných piesní Bélu Bartóka pripravilo Hudobné centrum.

Vďaka Hudobnému centru sa prvé tri zväzky dočkali tohto roku reedície a súborného vydania. Obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály.

Bartók údajne zomieral s vedomím, že jeho nevydané rukopisy boli počas vojny zničené a jeho celoživotné úsilie bolo zbytočné. Našťastie, mýlil sa.

TEXT: Redakcia

FOTOGRAFIE: Hudobné centrum, Wikipedia

ZDROJE: TALLIÁN, B. 2014. Béla Bartók. 1. vyd. Bratislava : Hudobné centrum, 2014. 416 s. ISBN 978 808 942  7154,

SME (https://plus.sme.sk/c/22398037/slovenske-poklady-zozbieral-skladatel-svetoveho-mena.html)